Hádky. Každý z nás si počas svojho života mnohými prešiel. A mnoho ich ešte zažije. Premýšľali ste ale niekedy, k čomu sú hádky dobré? Môj názor je, že hádky nám umožňujú učiť sa. Ak Vás zaujíma ako som na to prišiel, čítajte ďalej.
Klasické poučky mnohých ľudí hovoria, že hádať sa s ostatnými je zbytočné. Pridávať si ďalší stres už do i tak rýchleho života. Určite majú pravdu. Svojím spôsobom. Veď len uznajte, kvôli akým dôvodom sme sa schopní hádať so svojou mamkou, bratom, šéfom, či s pani u okienka na pošte. Často krát sú to nepodstatné veci. A hádka vznikne len rozdielnym pochopením toho istého názoru, ktorý zdieľajú obe strany. O témach, na ktorých sa skupina ľudí určite nezhodne bolo ale popísaných mnoho článkov. Stačí použiť „uja Gúgla“. Taktiež o dôvodoch, prečo sa ľudia hádajú, nájdete mnoho blogov a názorov.
Hádky ako také sú ale veľmi užitočné, Mám na mysli hádku ako výmenu názorov dvoch ľudí. Bez konkrétneho obsahu, bez konkrétnych „klasických“ dôvodov na hádku (únava, stres, neporozumenie, a tak ďalej). Výmenou názorov s ostatnými ľuďmi máte jedinečnú možnosť sa o nich niečo dozvedieť. Dôležitejším faktom ale je, že sa môžete dozvedieť sa hlavne niečo o sebe. Ako na to?
Ak sa s niekým najbližšie pohádate, skúste si po vychladnutí odpovedať na tri otázky:
- Čo bolo predmetom hádky?
- V čom má moja protistrana pravdu? (Pozor, nezamieňať s otázkou, v čom nemala pravdu. To je veľký rozdiel!)
- Čo som mohol urobiť inak, aby sme sa nepohádali, ale zároveň sme si vymenili vzájomné názor?
Zo začiatku je to veľmi veľmi ťažké. Hlavne u bodu dva sa ja osobne vždy zapotím, pretože predsa pravdu mám ja, že? Verte mi však, že určite nájdete u toho druhého niečo, v čom mal pravdu on/ona. Vždy. Skutočne vždy. No a potom sa choďte protistrane ospravedlniť za formu komunikácie (obsah nespomínajte) a poprosiť o overenie vašej hypotézy z bodu 2.
Časom, ak toto cvičenie budete robiť poctivo, prídete na to, že vlastne k hádkam ani nedochádza. Pri prvom náznaku si totiž začnete automaticky pripravovať odpovede na tieto tri otázky. Rozum opäť preberá kontrolu – a je po hádke. Nastúpi zdravá výmena názorov a diskusia nad nimi.
Hádkou sa teda učíme naslúchať ostatným. Hľadať v ich slovách to podstatné, čo sa nám snažia povedať. Na vzájomnej komunikácii je porozumenie to najkrajšie 
